AUSTRÁLSKY DOBYTKÁRSKY PES
Pôvod: Pôvodné austrálske plemeno, vznikajúce od začiatku minulého storočia krížením ovčiarskych psov anglického pôvodu (kólií, staroanglických ovčiakov a pod., neskôr vari aj dalmatínskych psov a bulteriérov) s dingami. Cieľom bolo vytvoriť nezvyčajne odolného a vytrvalého honeckého psa, schopného intenzívne pracovať aj v drsných podmienkach austrálskej prírody.
Popis: Stredne veľký, mocný a kompaktný pes. Hlava mocná, s mohutnými čeľusťami, širokou lebkou a plytkým stopom. Oči stredne veľké, tmavohnedé, s inteligentným výrazom. Uši stredne veľké, pri koreni široké, špicaté. Telo mierne obdĺžnikové, s rovným chrbtom, hlbokým hrudníkom a mocným zadkom. Nohy s hrubými kosťami, rovné, svalnaté: Chvost nízko nasadený, pri pohybe sa dvíha, ale nie nad zadok. Srsť krátka s hustou podsadou, odpudzujúca vodu. Farba: modrá s čiernymi alebo pálenými znakmi alebo bez nich. Veľkosť: kohútiková výška psov 46 - 51 cm, súk 43 - 48 cm. Hmotnosť 16 - 20 kg,
Charakteristika: Nesmierne pohyblivý, vytrvalý a energický pes, ktorý nepozná únavu. Nadšený a spoľahlivý robotník. Rýchlo chápe, ochotne sa učí všetko nové. K cudzím veľmi nedôverčivý, skvelý strážca.
Využitie: V Austrálii vyšľachtený sa dodnes používa na zaháňanie čried oviec a statku aj na veľké vzdialenosti. Teraz sa čoraz častejšie využíva pri najrozmanitejších psích športoch, ku ktorým je neobyčajne disponovaný.
Výskyt: V Austrálii bežný. V Európe donedávna veľmi vzácny, v ostatnom čase sa vďaka úspechom pri agility začína šíriť. U nás sa zatiaľ asi nevyskytuje.
Zvláštne nároky: Tento pes neznáša nečinnosť, musí byť neprestajne zamestnaný. Hodí sa viac na vidiek ako do mesta.
|
Bigl
Originálny názov plemena : Beagle
Krajina pôvodu : Veľká Británia
Doba vzniku : 14. storočie
Pôvodné využitie : Lov zajacov a králikov
Dnešné využitie : Spoločník, poľovný pes
Priemerná dĺžka života : 13 rokov
Hmotnosť : 8-14 kg
Výška : 33-43 cm
História
Pôvod tohto plemena je zrejme niekde v starovekom Grécku. O malých poľovných psoch, požívaných pri honoch na zajace sa zmieňujú aj spisy starogréckych spisovateľov, a je zrejmé, že ide o predchodcu dnešného bígla. Tieto psy však boli menšie ako dnes, a v Anglicku, kde sa dostali v roku 1066, ich lovci na koňoch vozili v sedlových brašniach. Bígl je pravdepodobne potomkom hariérov a starých anglických duričov. Bol obľúbeným loveckým psom aj v kráľovskej rodine, chovala ho Alžbeta I., Viliam III. Oranžský a Juraj IV. Bígl bol vždy používaný ku lovu vo svorkách, má silne vyvinutý svorkový pud a s inými psami sa znáša veľmi dobre. Pre svoju vľúdnu povahu a malú veľkosť je, bohužiaľ, veľmi obľúbený v lekárskom výskume. Organizovaný chov tohto plemena začal ku koncu 19. storočia, klub chovateľov bol v Anglicku založený v roku 1890 a o niekoľko rokov neskôr sa toto plemeno dostalo do USA. Do bývalého Československa sa dostal v roku 1965, a dnes sa chová viac ako spoločník, než ako poľovný pes.
Srsť a farba srsti
Srsť je krátka, hustá a priľahnutá, a je dobre odolná proti nepriaznivému počasiu. Sfarbenie je povolené akékoľvek uznané pre duričov, s výnimkou pečeňovo hnedej farby. Bígl sa vyskytuje v sfarbení tricolor, najčastejšia je kombinácia čiernej, hnedej a bielej farby, bicolor, čo môže byť kombinácia hnedej a bielej farby alebo aj lemon and white, či red and white. Srsť bígla môže byť aj melírovaná a vzácne sa vyskytuje zafarbenie blue mottled, čo je sfarbenie modro škvrnité. Nech už je zafarbenie bígla akékoľvek
Vzťah k deťom
K deťom má tento pes veľmi dobrý vzťah a býva im hravým kamarátom
Starostlivosť
Starostlivosť o krátku srsť tohoto psa nie je príliš náročná, stačí jedenkrát týždne vykartáčovať a vyčesať odumreté uvoľnené chlpy. Občas je taktiež nutné psa vykúpať, urobte tak však len za použitia kvalitného šampónu, ktorý je určený špeciálne pre psov. Zvukovod psa je nutné udržovať v čistote, pazúriky je potrebné občas zastrihnúť a pravidelne psovi kontrolujte zuby, či sa na nich netvorí zubný kameň. Bígl je pes s nadmerne dobrým apetítom, ale nie je dobré ho v tomto podporovať, aby nedošlo k obezite psa
Dôvetok pre budúcich majiteľov
Či už sa venujete poľovníctvu alebo nie, tento pes si vás podmaní svojou mierumilovnou, jemnou a priateľskou povahou. Pokiaľ mu venujete dostatok pozornosti, lásky a pohybu, bude vám oddaným, veselým a hravým priateľom po celý svoj život.
Baset
Originálny názov plemena : Basset Hound
Krajina pôvodu : Francúzsko
Doba vzniku : 16. storočie
Pôvodné využitie : Lov drobnej zveri
Dnešné využitie : Spoločník
Priemerná dĺžka života : 12 rokov
Hmotnosť : 18-27 kg
Výška : 33-38 cm
História
Baset je staré poľovné plemeno, zaradené do skupiny duričov a farbiarov. Vznikol koncom 16. storočia vo Francúzsku, a jeho meno je odvodené od francúzskeho slova bas, čo znamená nízky. Bol vyšľachtený krížením baset artesian normanda so zakrpatenou mutáciou bloodhounda. Využívaný bol k lovu drobnej zveri, osvedčil sa obzvlášť v hustom lesnom poraste, kam sa pre svoju nízku stavbu tela ľahko dostal. V druhej polovici 19. storočia bol dovezený do Veľkej Británie, a klub chovateľov baseta bol založený v roku 1883. Veľkou priaznivkyňou a chovateľkou tohoto plemena bola taktiež kráľovná Alexandra, manželka Eduarda VII. Vo Veľkej Británii je baset aj dnes veľmi obľúbený, a veľa svojich priaznivcov má tiež v USA. K lovu sa dnes už veľmi nepoužíva, je skôr spoločníkom a domácim psom.
Srsť a farba srsti
Srsť je krátka, hladko prilieha k telu, ale nie je príliš jemná. Najčastejším sfarbením je kombinácia hnedočervenej, čiernej a bielej farby, vyskytuje sa aj v citrónovej s bielou, ale akékoľvek iné sfarbenie zvyčajné u duričov je prípustné.
Vzťah k deťom
Baset je hravý pes a má rád spoločnosť detí. Je dobrý aj k malým deťom, pokiaľ s nimi má dobré skúsenosti z mladosti. Deti však musia rešpektovať jeho právo na nerušený odpočinok, ktorému sa rád oddáva
Starostlivosť
Starostlivosť o jeho srsť nie je nijako zvlášť náročná, len v období pĺznutia je potrebné odstraňovať uvoľnené chlpy gumovou rukavicou. Väčšiu pozornosť je potrebné venovať ušiam, očiam a pazúrikom. Uši by sa mali čistiť aspoň raz týždenne, oči, ktoré majú ovisnuté spodné viečka je nutné občas vykvapkať, a pazúriky by sa mali udržovať krátke. Baset je veľký žráč, má sklony k prejedaniu sa a priberaniu, preto by nemal dostávať príliš veľa dobrôt, ktoré s obľubou dranká.
Dôvetok pre budúcich majiteľov
Aj keď má jeho tvár smutný výraz, je baset pes s veľkým zmyslom pre humor. Vycíti vašu náladu a vždy vás dokáže potešiť. Venujte mu veľa lásky a pozornosti, odmení sa vám svojim priateľstvom a prítulnosťou
Fínsky špic
História:
Pôvod fínskeho špica je nejasný, je však známe, že psy rovnakého typu boli využívaní po celom Fínsku k lovu zveri už pred stáročiami a obývali aj Karélii v Rusku. Původním záměrem bylo vyšlechtit psa, který by měl atraktivní vzhled a přitom by vyštěkával zvěř ze stromů. Pôvodným zámerom bolo vyšľachtiť psa, ktorý by mal atraktívny vzhľad a pritom by vyštěkával zver zo stromov. V roce 1890 byl zahájen zápis do plemenné knihy a jedinci podobní typem a využitím byli nacházeni ve východní a severní části země. východnej a . vprvní speciální výstava finského špice. V roku 1892 bol vytvorený . Toto plemeno vzniklo z původních psů, kteří byli po staletí využíváni na území Finska. Toto plemeno vzniklo z pôvodných psov, ktorí boli po stáročia využívané na území Fínska. Proto je finský špic součástí finského kulturního dědictví. Preto je fínsky špic súčasťou fínskeho kultúrneho dedičstva. Národním plemenem byl tento špic prohlášen v roce 1979. Národným plemenom bol tento špic vyhlásený v roku 1979. V současnosti je hojně rozšířen ve Finsku i ve Švédsku. V súčasnosti je hojne rozšírený vo Fínsku i vo Švédsku.
Vzhľad:
Finský špic je lovecký pes, který je využívaný zejména k lovu lesní pernaté zvěře, malých šelem, vodního ptactva a losů. Fínsky špic je lovecký pes, ktorý je využívaný najmä k lovu lesnej pernatej zveri, malých šeliem, vodného vtáctva a losov. Je menší velikosti a má štíhlou, šlachovitou postavu s jistým pohybem. Je menšie veľkosti a má štíhlu, svalovej postavu s istým pohybom. Pes se dorůstá 44 - 50 cm a váží 12 - 13 kg, fena by měla být velká 39 - 45 cm a její hmotnost 7 - 10 kg. Pes sa dorastá 44 - 50 cm a váži 12 - 13 kg, fena by mala byť veľká 39 - 45 cm a jej hmotnosť 7 - 10 kg. Srst finského špice je poměrně dlouhá. Srsť fínskeho špica je pomerne dlhá. Na krku a na hřbetě je tužší, na hlavě a končetinách je přiléhavá a krátká. Na krku a na chrbte je tuhšia, na hlave a končatinách je priliehavá a krátka. Dlouhou a hustou srst má špic na zadní části stehen a na ocase. . hrudi, vnitřní straně končetin, na zadní straně stehen, na ocase a na . odtiene sú vo vnútri uší, na lícach, hrdle, bruchu, hrudníku, vnútornej strane končatín, na zadnej strane stehien, na chvoste a na chrbte je farba červenohnedá alebo zlatohnedá.
Povaha a využitie:
Zástupce tohoto plemene je energický, živý a cílevědomý. Zástupca tohto plemena je energický, živý a cieľavedomý. Nehodí se k dětem a vůči cizím lidem je poněkud rezervovaný, avšak nikdy zlý. Nehodí sa k deťom a voči cudzím ľuďom je trochu rezervovaný, ale nikdy zlý. Může žít v bytě, je však spokojenější, může-li spát a žít venku. Môže žiť v byte, je však spokojnejší, ak môže spať a žiť vonku. Není snadno vycvičitelný a při setkání s jinými psy mohou nastat problémy. Nie je ľahko vycvičiteľný a pri stretnutí s inými psami môžu nastať problémy. Je to nadšený lovec, který štěkáním označuje pozici zvěře. Je to nadšený lovec, ktorý štekaním označuje pozíciu zveri. Finský špic má dobrou paměť a vyvážený charakter. Fínsky špic má dobrú pamäť a vyvážený charakter.
Péče : Starostlivosť:
Finský špic nevyžaduje žádnou zvláštní péči a průměrně se dožívá 12 - 14 let. Fínsky špic nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť a priemerne sa dožíva 12 - 14 rokov.
Francusky buldocek
Originálny názov plemena : Bouledogue Francais
Krajina pôvodu : Francúzsko
Doba vzniku : 19. storočie
Pôvodné využitie : Potkaniar
Dnešné využitie : Spoločník
Priemerná dĺžka života : 11-12 rokov
História
Aj keď toto plemeno, ak ho poznáme dnes, pochádza z Francúzska, svojich predkov má v Anglicku. Pravdepodobne je potomkom anglického buldoga. Do Francúzska sa dostal s chudobnými robotníkmi, ktorí tu hľadali prácu, a usadili sa v okolí Paríža. Pôvodne tento pes robil spoločnosť drobným remeselníkom, obľúbený bol u mäsiarov, tkáčov a kočišov, a bol využívaný ku ničeniu hlodavcov v robotníckych štvrtiach, kde títo ľudia žili. V druhej polovici 19. storočia bol krížený s inými plemenami, pravdepodobne s niektorými teriérmi, ale aj francúzskymi dogami. O tomto šľachtení však neexistujú žiadne záznamy. Vďaka svojej povahe a zaujímavému vzhľadu sa tento pes stal skoro obľúbeným spoločníkom aj ľudí z vyšších kruhov. Prvá plemenná kniha francúzskeho buldočka je datovaná rokom 1885, ako samostatné plemeno bol uznaný v roku 1898, keď bol taktiež stanovený jeho prvý chovný štandard, ktorý bol počas neskorších rokov ešte niekoľkokrát upravovaný.
Srsť a farba srsti
Srsť je na celom tele krátka, priliehajúca, lesklá a jemná. Sfarbenie srsti môže byť čierne, červeno žíhané alebo biele, so žíhanými znakmi. Povolená je taktiež biela farba, ktorá je však pomerne vzácna, a tieto psy musia mať čierno sfarbené okraje viečok a riasy.
Vzťah k deťom
Výborne si rozumie aj s deťmi, je k nim veľmi nežný a znášanlivý, rád sa zúčastňuje ich hier. Vyžaduje však jemné zaobchádzanie, aj malá hrubosť ho rozladí a dokáže mu pokaziť inak veselú náladu. Deti by však mali byť k psovi tolerantné a rešpektovať ho. Nikdy by pes nemal slúžiť ako detská hračka
Starostlivosť
Jeho srsť nevyžaduje veľkú pozornosť, stačí občasné otieranie vlhkou handričkou a kartáčovanie. Pozornosť venujeme skôr očiam a nosu, ktoré vyžadujú častejšie čistenie, a taktiež kožným záhybom na tvári. Tento pes zle znáša slnečnú žiaru, preto by v horúcich dňoch nemal príliš dlho zostávať vonku. Ak vonku zmokne, je nevyhnutné ho ihneď po príchode domov osušiť. Francúzsky buldoček má sklon k priberaniu, preto by sa nemal prekrmovať.
Dôvetok pre budúcich majiteľov
Francúzsky buldoček je ideálnym spoločníkom do mestského bytu. Jeho zaobstaraním získate inteligentného, sympatického priateľa, a ak mu venujete dostatok lásky a pozornosti, ktorú od vás vyžaduje, bude vám nežným, oddaným a veselým maznáčikom.
Irský terier
PÔVOD:
Vyšlechtěno v Irsku v 18.století. Vyšľachtené v Írsku v 18.storočí. Pochází od dnes již zmizelého Černě-páleného teriéra a Irského pšeničného teriéra. Pochádza od dnes už zmiznutého Čierno-páleného teriéra a Írskeho pšeničného teriéra. Plemeno bylo poprvé představeno na výstavě v Dublinu v roce 1875 a jeho standard byl přijat ve Velké Británii v roce 1878. Plemeno bolo prvýkrát predstavené na výstave v Dubline v roku 1875 a jeho štandard bol prijatý vo Veľkej Británii v roku 1878. První klub chovatelů Irského teriéra se otevřel v roce 1879. Prvý klub chovateľov Írskeho teriéra sa otvoril v roku 1879. Tito psi byli nejvíce oblíbeni na počátku 20.století. Títo psi boli najviac obľúbení na začiatku 20.storočia. Rozšiřují se po Evropě, USA i Kanadě. Rozširujú sa po Európe, USA aj Kanade.
OPIS:
Výška v kohoutku je kolem 45 cm, hmotnost 10 až 12 kg. Výška v kohútiku je okolo 45 cm, hmotnosť 10 až 12 kg. Hlava je úzká, úměrná tělu, s vyrovnaným přechodem z čela na čumák. Hlava je úzka, úmerná telu, s vyrovnaným prechodom z čela na ňufák. Oči jsou nevelké, tmavě hnědé. Oči sú neveľké, tmavo hnedé. Čumák je objemný, čenich nosu černý. Čumák je objemný, ňufák nosa čierny. Uši jsou trojúhelníkové, visící na chrupavkách, ve tvaru latinského písmene V, vysoce postavené. Uši sú trojuholníkové, visiace na chrupavkách, v tvare latinského písmena V, vysoko postavené.
VÝŠKA:
Pes má v kohoutku Pes má v kohútiku
do 45 cm, fena o něco málo méně. do 45 cm, sučka o niečo málo menej
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.